FARNOSŤ

Pohľad na Liptovské Revúce

Prví obyvatelia Revúc cirkevne patrili do Ružomberka (ostrihomské arcibiskupstvo), kde si už okolo roku 1250 kráľovskí baníci postavili kostol sv. Ladislava (hoci samotné mesto bolo založené až v roku 1314). Riadna mestská fara v Ružomberku bola roku 1318. Prvý známy ružomberský farár je Mikuláš – s ktorým pravdepodobne prišli do styku aj Revúčania pri konaní svojich náboženských úkonov. Okrem baníctva sa obyvateľstvo zaoberalo lovom a chovom lesnej zveri. Koncom 16. a na začiatku 17. storočia sa na hornom toku potoka Revúca usadili rumunskí Valasi.

Čo predchádzalo založeniu farnosti

Až do založenia fary v Liptovskej Osade (za pôsobenia ružomberského farára Andreja Fektora) v roku 1752 boli Liptovské Revúce filiálkou Ružomberka. A keďže Liptovské Revúce boli pevne spojené s Ružomberkom, nemôžeme podrobnejšie nespomenúť, čo sa v Ružomberku dialo, pretože toto všetko malo ohlas a dopad aj na dianie v Liptovských Revúcach. Z doby protestantizmu stojí za spomenutie istý farár Šimon (ktorý bol v Ružomberku okolo 1560), ktorý bol predtým v Teplej a Kubíne. Farár Šimon sa prikláňal ku protestantizmu. Potom skoro všetky fary, najmä na strednom Slovensku okolo roku 1576 nebadane tiež prešli na protestantizmus. Ako už evanjelickí ružomberskí farári z tej doby sa spomínajú v roku 1576 senior Ondrej Jakobaei, v roku 1585 Ondrej Czengler (zaňho Štefan Klésházy a Katarína Pálffy obnovili chrám zasvätený sv. Ondrejovi), v roku 1596 Jeroným Turčiansky, v roku 1612 Tomáš Dorothitius, potom Jakub Splini – ináč Neussel, Parschitius, Kučera, Urbanovič. V roku 1638 sa Liptovská Stolica uzniesla postaviť v Ružomberku murovanú mestskú evanjelickú školu “aby mládež s dobrým a užitočným prospechom vyučovaná mohla byť liternému umeniu a v iných dobrých čnostiach a mravoch”. Ružomberský kostol bol katolíkom navrátený 13. marca 1672. Prebral ho spišský prepošt Juraj Báršoň. Prvým farárom po rekatolizácii bol jezuita P. Nemessáni. Za nim v rokoch 1674 – 1677 bol jezuita P. Andrej Fugatius. Roku 1683 kuruci Imricha Tôkôlyho odobrali ružomberský kostol a usadili pri ňom Jána Boniša z Hýb. Katolíckym farárom bol Bernard Foršner, ktorý od roku 1686 keď bol kostol znovu navrátený mal za koadjútora Andreja Horšického do roku 1692. Pôsobili tu vtedy aj kňazi Vavrinec Ivák a Štefan Loviškovič. V decembri 1705 počas Rákoczyho povstania prešiel ružomberský kostol opäť do rúk protestantov. Cisársky generál Heister pritiahol cez dolinu Suchá nad Revúcami v januári 1709 a po porážke Kurucov bol ružomberský kostol v roku 1711 vrátený katolíkom. Farárom bol vtedy Ján Brna (kým bol kostol evanjelický bol farárom v Matiašovciach, potom odišiel do Ľupče). Ďalší ružomberskí farári boli: Juraj Doktorovič, a v rokoch 1713 – 1747 Pavol Osvaldóci, ktorý tu aj zomrel. Za neho prišli do Ružomberka piaristi (roku 1727) na základe fundácie šľachtica Lôwenburga. Vtedy nastala aj rekatolizácia mesta a jeho filiálok. Toto sa týkalo aj Revúc. Roku 1747 prišiel do Ružomberka zo Sásovej Adam Michal Nedecký z Nedece – ktorý študoval na Pázmáneune vo Viedni. Roku 1752 sa stal bratislavským a roku 1757 ostrihomským kanonikom. Zomrel 4. Októbra – keď mal na odpuste u františkánov slovenskú kázeň. V Lipt. Osade pôsobil v rokoch 1755-1758 Ján Lancer, rodák z Banskej Štiavnice (zomrel v roku 1791 v Horných Hámroch). Za Lancerom prišiel Ján Kroner, ktorý tu pobudol dva roky (1758-1760). V rokoch 1762-1770 bl v Liptovskej Osade farárom Adam Argay, ktorý odišiel do Hýb. Roku 1770 prišiel do Osady Ján Kvassay z Kvašova. Tento študoval v Budíne a bol vychovávateľom u rodiny Tôrôk a Gellért. Za neho prešla Osada sj s Revúcami z ostrihomskej arcidiecézy do diecézy spišskej v roku 1776. V roku 1777 sa vytvorilo spišské biskupstvo a tak roku 1778 bola vytvorená farnosť v Liptovskej Osade a Liptovské Revúce, Liptovská Lužná boli začlenené ako filiálky do liptovsko-osadskej farnosti. Obec Liptovské Revúce sa rozrastala najmä vplyvom chovu oviec, dobytka a povozníctva (po vybudovaní cesty cez Šturec). V roku 1784 sa spomína, že Revúce mali 119 domov a 1145 obyvateľov. Prelom vo vývoji obce na poli náboženskom, kultúrnom i národnom znamená rok 1787.